Život Prešova
online
online
Kežmarčania si pripomenú rodákov, ktorí zasvätili život Tatrám
02.11.2005 Kežmarok
Kežmarok 2. novembra (TASR) - Rodine Buchholtzovcov a profesorovi Alfredovi Groszovi - Kežmarčanom, ktorí zasvätili život Tatrám, je venovaný spomienkový deň...Kežmarok 2. novembra (TASR) - Rodine Buchholtzovcov a profesorovi Alfredovi Groszovi - Kežmarčanom, ktorí zasvätili život Tatrám, je venovaný spomienkový deň, ktorý sa bude konať v Kežmarku vo štvrtok.
Začne sa popoludní o 15. hodine odhalením pamätnej tabule, pokračovať bude vernisážou výtvarnej tvorby rodáka Emmericha Hunsdorfera z Weilburgu a zavŕši ho Tatranský večer v auditóriu Evanjelického lýcea v Kežmarku.
Časť Tatier - Zelené pleso a údolie Bielej vody patrila Kežmarku od roku 1269. Do \"snežných hôr\" chodili pastieri, poľovníci, hľadači pokladov i študenti, ale prvá písomná zmienka o návšteve Tatier je z roku 1565 a spája sa s menom panej kežmarského hradu Beaty Laskej. V roku 1615 vykonal prvý známy horolezecký výstup v histórii Tatier kežmarský študent Dávid Frölich a v roku 1654 vystúpil na Kežmarský štít ďalší tamojší študent Daniel Speer.
O desať rokov neskôr Juraj Buchholtz starší (1643-1724), neskorší evanjelický farár v Kežmarku, ako prvý zliezol Slavkovský štít. Jeho syn Juraj (1688-1737), rektor kežmarskej školy zakreslil prvú panorámu tatranských štítov a známy je aj ako organizátor školských vlastivedných výletov do Tatier. Ďalší syn Jakub Buchholtz (1696-1754) sa márne snažil nájsť v Tatrách zlato, ale zanechal po sebe aj výsledky mineralogických a ďalších pozorovaní tatranskej prírody.
Z iniciatívy kežmarskej inteligencie vznikol v roku 1873 Uhorský Karpatský spolok - prvý turistický spolok v Uhorsku a ôsmy svojho druhu na svete. Jeho členovia sa venovali prírodovednému bádaniu, turistike, ochrane prírody, stavali chaty, cesty, vydávali ročenky a časopisy. K aktívnym členom patril kežmarský profesor, horolezec a historik Alfréd Grosz (1885-1973), aktér 119 tatranských prvovýstupov.
Vzťahu mesta Kežmarok a jeho obyvateľov k Tatrám je venovaná aj expozícia v kežmarskom hrade.
Začne sa popoludní o 15. hodine odhalením pamätnej tabule, pokračovať bude vernisážou výtvarnej tvorby rodáka Emmericha Hunsdorfera z Weilburgu a zavŕši ho Tatranský večer v auditóriu Evanjelického lýcea v Kežmarku.
Časť Tatier - Zelené pleso a údolie Bielej vody patrila Kežmarku od roku 1269. Do \"snežných hôr\" chodili pastieri, poľovníci, hľadači pokladov i študenti, ale prvá písomná zmienka o návšteve Tatier je z roku 1565 a spája sa s menom panej kežmarského hradu Beaty Laskej. V roku 1615 vykonal prvý známy horolezecký výstup v histórii Tatier kežmarský študent Dávid Frölich a v roku 1654 vystúpil na Kežmarský štít ďalší tamojší študent Daniel Speer.
O desať rokov neskôr Juraj Buchholtz starší (1643-1724), neskorší evanjelický farár v Kežmarku, ako prvý zliezol Slavkovský štít. Jeho syn Juraj (1688-1737), rektor kežmarskej školy zakreslil prvú panorámu tatranských štítov a známy je aj ako organizátor školských vlastivedných výletov do Tatier. Ďalší syn Jakub Buchholtz (1696-1754) sa márne snažil nájsť v Tatrách zlato, ale zanechal po sebe aj výsledky mineralogických a ďalších pozorovaní tatranskej prírody.
Z iniciatívy kežmarskej inteligencie vznikol v roku 1873 Uhorský Karpatský spolok - prvý turistický spolok v Uhorsku a ôsmy svojho druhu na svete. Jeho členovia sa venovali prírodovednému bádaniu, turistike, ochrane prírody, stavali chaty, cesty, vydávali ročenky a časopisy. K aktívnym členom patril kežmarský profesor, horolezec a historik Alfréd Grosz (1885-1973), aktér 119 tatranských prvovýstupov.
Vzťahu mesta Kežmarok a jeho obyvateľov k Tatrám je venovaná aj expozícia v kežmarskom hrade.
0
www.ZIVOTPO.sk
